CHaP vs Dedov lov

Priatelia rybári ale aj milovníci prírody a sympatizanti,po niekoľkých negatívnych skúsenostiach som sa rozhodol že je čas pozrieť sa na budúcnosť.Tak ako to funguje bežne u ľudí a v populácii ktorá dosiahla svoj vek začne sa zameriavanie a obracanie pozornosti na to čo bude, tak aj my sa musíme začať sústrediť na iné priority ako je čas ten aktuálny.Aby som to trochu zo začiatku upresnil, kedže titulok hovorí jasnou rečou o tom,čo sa v tomto článku bude nachádzať chcem len dodať že ja sa tu nebudem snažiť niekomu radiť alebo kázať a už vôbec nie hovoriť čo je správne pretože to čo je správne vie každý sám najlepšie,iba Vám chcem predostrieť svoj pohľad na to, čo sa tu okolo nás deje.Máme tu dobu v ktorej sa v dnešnom rybolove čím ďalej tým viac dostáva do popredia myšlienka športu a s tým spojený spôsob lovu chyť a pusť no s tým prichádza aj neskutočná konfrontácia názorov. Kedže tu máme ešte stále množstvo rybárov ktorým športový rybolov nieje po chuti(samozrejme preto lebo nemôžu spomedzi zúbkov vyberať kostičky)takýchto rybárov je dovolím si tvrdiť ešte stále nadpolovičná vačšina a v podstate nerobia nič protizákonné(o morálnosti pomlčím),sú tieto dve veci veľkou a rozsiahlou témou diskusných fór až natoľko že sme ochotný sa medzi sebou dobre že nie pozabíjať.Musíme si však všetci uvedomiť že je oveľa jednoduchšie ale hlavne osožnejšie nájsť kompromis a spoločne robiť všetko pre jednu a to zásadnú vec,tou vecou je budúcnosť našej prírody,našich vôd,všetkého čo je s tým spojené.Verte či nie dá sa to,lebo ako sa hovorí všetko sa dá len treba chcieť.A čo deti??mají si kde hrát??majú možnosť chytiť nejakú peknú rybu,majú možnosť si ugrilovať pleskáča v prírode??toto sa nespýtame teraz,toto sa nás opýta čas.Veď zákon nezakazuje si zobrať rybu ale nezakazuje ju vrátiť vode,nikto nemôže prikázať druhému aby ju pustil ale tak isto ani to aby si ju vzal.Ale morálne pravidlá,etika,prístup k rybárstvu ako celku a prístup nás k životnému prostrediu nám dáva jasný signál čo je a čo nieje správne.Preto som na začiatku napísal,nebudem hovoriť o tom čo je správne,to len Vy sami pri vode musíte cítiť.Pozrime sa trochu konkrétnejšie na rozdiel v tom rozpore medzi chap a rybačkou starých otcov.Príde mladý rybár,plne vybavený najnovšími technológiami k vode,po piatich hodinách rozkladania rybárskeho náčinia vyvezie bójku,zvolenú starostlivým sonarovaním, rozkrmi lovné miesto a ak sa mu podarí tak ešte v ten deň vyvezie prúty,čaká 5 dní bez záberu zo stále namočenou tou istou nástrahou,už ani nedúfajúc zrazu príde záber a po dlhšom či kratšom boji je na brehu krásny šupináč s ktorým sa odfotí,pohladí ho,ošetrí mu rany a s vetou pošli otca pustí po 5 dňoch nazad do vody nezdá sa mi to byť nesprávne ale morálne a eticky krásne a potom keď sa vráti domov má nádherný pocit,je síce hladný ako sviňa ale foto a ten pocit mu nevezme nikto :) Tou druhou alternatívou je ten istý mladý rybár ktorý ide k vode so skromnejšou výbavou,príde k vode hodí pruty do nej po hodinovej rybačke na rýchlu návnadu ma dva kapríky,je spokojný tiez šťastný,pobalí sa a ide domov,príde dom upečie kapríky,ten pocit sýtosti mu tiež nikto nevezme a možno nakrmi aj iných doma,ani toto sa mi nezdá byť nesprávne veď nato sa každoročne zarybňujú naše vody.Tak potom kde je ten rozpor keď sa mi ani jedna z týchto možností nezdá nesprávna??Prečo sa potom medzi sebou tieto dve skupiny chcú hlušiť keď aj jedny aj druhý nerobia nič zlé??Odpoveď je veľmi jednoduchá,jedinou vecou ktorá podľa mňa dokáže zmierniť silu nenávisti medzi skupinami je spoločný pohľad na to ako budú pri vode žiť Vaše deti,vnúčatá,pravnúčatá ktoré pri tom ako sa vadíme už nezažijeme pretože nás klepne pepka.Čo keby to bolo takto,stretnú sa pri vode dvaja rybári jeden ryby chytá pre radosť a púšťa druhý ich chytá pre obživu,zrazu tomu druhému rybárovi skončí v podberáku krásny veľký kapor dajme tomu 22,3kg rybár si povie aaa už mám nachytanú obživu a berie sa aj s kapríkom domov,v tom prvý rybár vytiahne za chvíľočku na oba prúty dvoch násaďákov a hovorí kolegovi,kolega ten kaprík v tejto vode žije už mnoho rokov,možno desaťročia je to stará vojna ktorá sa musela vyhnúť rôznym nástrahám a predsa len prežila,daruj mu život zato aký je to bojovník,zato že toľko vecí musel prežiť,nato aby ho mohol chytiť o pár rokov tvojho syna syn.Za to ti darujem týchto dvoch násaďákov ktorých je tu stovky až tisíce narozdiel od toho čo si chytil ktorý je tu možno iba jeden.Druhý rybár sa zamyslí zistí že to dáva zmysel a kapra spoločne pustia vode.Toto je kompromis a toto je spoločný pohľad do budúcnosti,lebo verím tomu že osud pošle o pár rokov toho kapríka niekomu kto bude mať životný zážitok a možno to bude naozaj jeho syna syn.No hlavné posolstvo pre ďalšie pokolenia nesieme práve my momentálne v sebe,bez rozdielu s akým zámerom k vode smerujeme,keď prídeme tam máme všetci pocit rovnaký a tak zanechajme čistú,krásnu myšlienku rybolovu budúcnosti,nechajme budúcim generáciám niečo čo sa nám podarilo zdolať a oni nám za to poďakujú,vzdajme úctu rybám ktoré dokázali prežiť v ťažkých podmienkach viac rokov ako my sami máme lebo keď dnes pustíš do vody krásnu rybu,tvoje deti sa stanú slovenskými rekordérmi,ale hlavne budú pri vode.A ak ste to prečítali až sem tak ja Vám krásne ďakujem. Cappuccino